Ako trávim čas na dovolenke?

 

Minulý týždeň som prečítala zaujímavú, tak trochu inú knihu. 
Pár vecí, čo sa ma dotklo, respektíve mi utkvelo v hlave, s vami zdieľam. Možno vám dajú nový pohľad a pochopenie pre niektoré situácie. Alebo vás inšpirujú a rozhodnete sa si knihu Koncept kontinua sami prečítať.
Dodnes si pamätám najcennejšiu radu, ktorú sme s manželom dostali pri svadobných gratuláciách- always share the expectations. Väčšina nezhôd v partnerskom živote u nás naozaj súvisela s rôznymi nezdieľanými očakávaniami. A ako je to teda u detí?

Hľadanie strateného šťastia pre nás a naše deti

Autorka vo svojej svetovo preslávenej knihe odhaľuje, prečo sú ľudia žijúci na Západe tak nespokojní a často nešťastní. Po niekoľkých expedíciách medzi juhoamerických indiánov rozpoznala, že tieto pocity môžu prameniť z neuspokojených potrieb bábätiek a malých detí, ktoré sa na Západe snažíme vychovávať podľa všemožných teórií, len nie podľa vlastnej intuície a evolúciou vytvorených jednoduchých pravidiel a očakávania.

Úryvky, ktoré ma oslovili:

Rodičom

...Miminko očakáva silnú, aktívnu centrálnu osobu, na ktorej periférii je jeho miesto. Očakáva správny druh zážitkov. Napríklad- keď rozbije tanier, potrebuje zažiť, že sa hneváme alebo sme smutní, pretože je tanier rozbitý. V žiadnom prípade ale nepotrebuje, aby sme ho za to ponižovali- samo je predsa smutné či nahnevané, že nebolo opatrnejšie a nechalo tanier spadnúť...

Koncept kontinua

...Pokiaľ chceme vedieť, čo je správne pre daný druh, je nutné poznať jeho vrodené druhové očakávania. Koľko toho vieme o vrodených očakávaniach človeka?
To s akou energiou sa deti pokúšajú na seba upozorniť, neznamená, že potrebujú pozornosť oni samy. Je to známka toho, že trpia, a snaha upozorniť osobu, ktorá sa o ne stará, aby situáciu napravila... 
...Novorodenec žije vo večnom "teraz". Novorodenec v náručí je v stave blaha. Novorodenec nenosený je v stave túžby, v pustatine prázdneho vesmíru. Jeho očakávania sa miešajú s aktuálnym stavom a vrodené očakávania sú prekrývané tými, ktoré majú základ vo vlastnom prežívaní. Miera, do ktorej sa odlišujú, určuje vzdialenosť, ktorá bude deliť novorodenca od jeho vrodeného potenciálu blaha...  
...Pri pôrode dochádza k šokom, ktoré nešokujú. Jednak ich novorodenec očakáva, druhak sa všetky nedejú súčasne. Miminko, ktoré práve opustilo maternicu, kde boli všetky jeho očakávania naplňované, očakáva- je si isté- že aj jeho ďalšie požiadavky budú naplňované.
Miminko nevie dúfať v lepšie časy. Keď maminka odchádza, nevie, že za chvíľku príde. Celý svet je zrazu zle. Vzniknutá situácia je neprijateľná. Miminko počuje a prijíma vlastný plač. Maminka ten zvuk aj jeho význam pozná od nepamäti, ale miminko jeho význam nepozná. Cíti iba, že je to nejakým spôsobom pozitívna akcia, ktorou môže uviesť veci na správnu mieru. Tento pocit ale pominie, pokiaľ necháte miminko plakať moc dlho. Keď nedôjde k reakcii, nastáva pre miminko totálna pustatina bez času a nádeje. Keď nakoniec predsa len maminka príde, je zrazu všetko v najlepšom poriadku. Vedomie, že bola preč, zmizlo, miminko ani nevie, že plakalo...
...Kojenec v náručí, neustále zažíva, že je "správne", dobrý a vítaný. Všetky miminka sú dobré...
...Kontinuálne miminka berú rodičia od narodenia všade so sebou. Zažíva nárazy, mačkanie, prudké nečakané pohyby, náhle zastavovanie, zdvíhanie, podľa toho, ako si ho osoba, u ktorej je posúva, aby mohla vykonávať prácu alebo ako je jej to pohodlné...
...Fáza v náručí trvá od pôrodu do doby, kedy miminko začne dobrovoľne liezť...
...Miminko ochudobnené o náruč jednak zbiera negatívne skúsenosti, druhak si vyvíja kompenzačné správanie, aby uľavilo svojim mukám. Kope nožičkami zo všetkých síl, aby zmiernilo dychtenie svojej kože po dotykoch, máva ručičkami, otáča hlavičku zo strany na stranu, aby zamestnalo svoje zmysly, napína telíčko, prepína sa do luku, aby tomuto pocitu uniklo. Istú útechu nachádza vo svojom palci, trochu to mierni neustálu túžbu v ústach. Málokedy naozaj cucá a je hladné. Väčšinou má proste palec v ústach, aby sa zaplnila tá neznesiteľná prázdnota, večná samota a pocit, že stred všetkého je niekde inde...

Rast

...Miminko, ktoré si dosýta užilo ochrannej náruče, je sebaisté a zvyknuté na to, že blaho je základným stavom, ktorý sa bude vždy obnovovať. Teraz je pripravené vydať sa ďalej do sveta, mimo matku. Upokojovanie bude potrebovať len v stresových situáciách, na ktoré jeho súčasné sily nestačia. K  takýmto situáciám však dochádza stále vzácnejšie. Malé dieťa sa učí spoliehať samé na seba s takou rýchlosťou a intenzitou, až by sa nám mohla zdať abnormálna...
...Tak ako mláďatá zvierat, má aj ľudské mláďa silný pud sebazáchovy a dokáže realisticky odhadnúť, na čo stačí. Miminko nemá samovražedné sklony. Pokiaľ ale matka sprostredkuje jeho sociálnym inštinktom, že prijíma zodpovednosť za jeho bezpečnosť, dieťa spolupracuje. Veľmi rýchlo sa naučí, ako jej zodpovednosť prenechať, keď naň matka neustále dohliada, nepretržite s ním manipuluje, aby išlo tam, kam si myslí, že by malo ísť a behá za ním, keď sa pokúsi jednať z vlastnej motivácie......Pozornosť matky je obvykle sústredená na inú činnosť ako na prvoradé stráženie dieťaťa. Matka je ale vždy pripravená malého lezúceho dobrodruha prijať. Dieťa jej plnú pozornosť nevyžaduje ani nedostáva. Nemá totiž staré neuspokojené túžby, ktoré by jeho záujem o "tu a teraz" narúšali...
...Predmetom detských aktivít je predovšetkým rozvoj samostatnosti. O dieťa sa stará a rovnako mu pomáha len na jeho žiadosť. Kŕmenie pre výživu tela a maznanie pre výživu duše mu nie sú vnucované, ale ani odopierané. Sú vždy dostupné. Osobnosť dieťaťa je vždy rešpektovaná ako vo všetkých ohľadoch dobrá...
... Detská zvedavosť a túžba robiť veci samo definujú jeho schopnosť učenia. Najlepšie je neponúkať dieťaťu príklady alebo vzory k nasledovaniu vedome. Dospelý proste robí to, čo by robil normálne. Nevenuje dieťaťu špeciálnu pozornosť. V prvom rade sa stará o svoje záležitosti a dieťa si všíma iba vtedy, keď to vyžaduje, a ani vtedy nie viac alebo menej ako je potreba- napr. civilizovaná matka sa zaoberá domácimi prácami a dievčatko, pokiaľ prejaví záujem, môže zametať malou metličkou, keď sa jej chce, alebo utierať prach, alebo vysávať... Motivačnou silou dieťaťa je jeho vôľa...
... Pokiaľ dieťa zašpiní podlahu, ale už je dosť staré na to, aby zvládlo udržovať hygienu a rozumelo jej, je vykázané von. Povedia mu, že na podlahu sa nevylučuje, ale nie, že je zlé alebo už zase spravilo niečo zle. Dieťa nikdy nemá pocit, že je zlé, väčšinou len cíti, že je milovaným dieťaťom, ktoré akurát robí niečo, čo sa tak nerobí. Samo chce prestať robiť veci, ktoré jeho rodina považuje za nepríjemné...

Záver

Myslím si, že na inšpiráciu stačí. Verím, že každá mama naozaj v srdci aj duši vie, čo jej drobec potrebuje najviac. Volajme to šiesty zmysel, inštinkt, viera- myslím, že na tom až tak nezáleží. Dôležité je, aby sa cítila dostatočne slobodná tento svoj vnútorný hlas počúvať a užila si každé obdobie svojho miminka. Držím nám všetkým palce, nech sme našim deťom tými najlepšími rodičmi.